časopis žiakov ZŠ na Hradnej ul. v Nových Zámkoch
šk. r. 2006/2007
júl

Pozrime sa dozadu,
možno trochu dopredu.
Za nami je školský rok,
užili sme si ho dosť.
Prázdniny nás čakajú,
všetci sa im radujú.

Kolektív 4.a

Že by sme si mali ceniť to obyčajné slnko, bez ktorého by sme neboli, viac vám už ani nepoviem. Že by sme si mali vážiť vodu, vietor, kvety a všetko živé, to by ste už tušiť mohli. A ak vám práve nie je do smiechu, patríte ešte k tej drvivej menšine ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad svetom. Mnohí z nás nevedia, čo je správne, preto je ťažšie sa rozhodnúť.
Denne na nás vplýva nekonečne veľa vecí a len roztriediť ich na správne a nesprávne nám dáva zabrať. Niekedy mám pocit, že stojím na rozhraní osudu a dúfam, že mi ukáže správnu cestu. Nesmiem to však robiť často, pretože ľahko môžem padnúť. Často mám pocit, že štrnásťročné dievča ešte nerozumie ničomu a nemalo by sa o to ani pokúšať, lebo príde len na nesprávne riešenia. Nemôžem mať predsa pohľad dospelého, keď som ešte len dieťa! Iste by bolo fajn chápať to, ale predsa, opakujem "dieťa"!
Niekedy mám chuť sa brániť, no nemám dosť síl, a tak vyhrá niečo, s čím nesúhlasím...niekedy už nemám ani chuť sa brániť...niekedy už nedokážem obrániť niečo správne, nejaký názor alebo vec, proste vyhrá niečo opovrhnutia hodné. Niekedy zase nemám dosť odvahy a inokedy ani ľudí, ktorí by bojovali so mnou... nikto nemá chuť bojovať proti dobe ani čudným rebríčkom hodnôt...je to tak!
Svet sa rúti do zatratenia a ja sa na to prizerám, lebo s tým nedokážem nič robiť. Ak sa rýchlo nespamätáme, nedopadne to dobre...
A riešenie? Čo tak počkať na globálne otepľovanie alebo na ďalšiu dobu ľadovú, na nejaké klimatické zmeny, aby sme si uvedomili, čo spôsobujeme a nielen prírode, ale všetkému a všetkým!
Nie, toto nebude správne riešenie...vtedy už bude neskoro niečo riešiť...mali by sme si to uvedomiť teraz a tu.
A prečo? Pretože sme vraj "najinteligentnejšie stvorenia na Modrej planéte".

Soňa Hozlárová, 8.a

R A P

...medzi mladými je veľmi obľúbený. Vážne nechápem, čo na ňom všetci vidia. V celej pesničke (ak sa to tak dá nazvať) sú iba nadávky. Je to zvláštne, ale mladým sa páči zapadať. Nechcú byť odsudzovaní, takže robia a samozrejme aj počúvajú to, čo je "IN". Nikomu ešte nenapadlo, že odlišovať sa výzorom, ale aj názormi nie je zakázané. Zato, že niekto počúva iný štýl hudby nemusí byť hneď trápny. Viete, ja nemám nič proti rapu samotnému. Bol by celkom fajn, keby sa v ňom nenadávalo. Voľakedy ľudia používali "nadávky" iba keď boli nešťastní alebo ak sa im niečo stalo. A teraz je populárne byť neštastný? Ehm, neviem o tom. Ale taktiež nerozumiem ani tým ľuďom, čo to spievajú. Neuvedomujú si, že starší sú vzormi pre deti? Takže teraz začínajú počúvať rap aj deti. Ony nechápu, že o chvíľu tým ich "spevom" zničia celú generáciu. Prepáčte, ale sú tí ľudia psychicky v poriadku? Veď ak to takto pôjde ďalej, naša Zem sa premení na planétu nenávisti a nie ľudí , či života. A nikomu , ani len na um nepríde, že to spôsobil
rap...

A.O.

O čom sa rozprávajú kvetinky?

Sú živé alebo nie? Nepohnú sa z miesta, nereagujú na okolie, neutečú pred nebezpečenstvom. Preto boli dlhý čas na rozhraní živých a neživých organizmov. Až kým ľudia neprišli s teóriou, že rastliny sú nie len živé organizmy, ale vedia aj rozmýšľať, reagujú, komunikujú. A majú pamäť! Dokonca majú aj bunky podobné nášmu mozgu. Rastliny však nehovoria k nám. Väčšinou je napríklad ich sfarbenie signál pre hmyz. A čo mäsožravé rastliny? Sú zlé? Ale kdeže! Žijú len v podmienkach, kde v pôde chýba dusík a fosfor, ktorý potrebujú pre svoj život ako soľ. Musia si iba tieto látky dopĺňať hmyzom či menšími živočíchmi. Poznáme kvety, ktoré sa cez deň otvárajú a v noci zatvárajú...dá sa povedať, že rastliny vedia spať? Aby sme mohli povedať, že spia, musia dodržiavať pravidelný cyklus dňa a noci. Povedať však, že rastliny spia, s istotou nemôžme. Nemôžme odpovedať ešte na veľa otázok... Bolí kvety, keď ich odtrhneme? Môžu mať strach? Je starý strom múdrejší ako mladý? Máme pred sebou ešte dlhú a nepreskúmanú cestu. Tak sa pusťme do toho ...

Soňa Hozlárová, 8.a

Tralaland...tra-la-la-la-la

Určite vám nemusíme vysvetľovať, čo to je a kde to je. Máte pravdu, reč je o škole v prírode, ktorú z minulého roka poznáte aspoň z nášho časopisu, keďže ste sa jej nemohli všetci zúčastniť.
Naša kamarátka Ľubka zo štvrtého ročníka vám teraz porozpráva o tom, ako sa tam mali deti tento školský rok.
V júni sme sa opäť vybrali do školy v prírode v Trnavej Hore. My starší, ktorí sme už Tralaland navštívili v predchádzajúcom školskom roku, sme sa veľmi tešili aj napriek tomu, že sme toto miesto už poznali. Zážitkov máme naozaj veľa. Niektorí odvážlivci absolvovali lanové centrum v osemmetrovej výške. Patrili medzi nich aj dve naše pani učiteľky, podaktorí štvrtáci a piataci. Menej smelí sa prešli po lanovom centre dole. Ale to nebolo všetko. Boli sme aj na krásnom výlete v Kremnici. Navštívili sme múzeum mincí, kde sme mohli raziť aj vlastné mince.
O zábavu a pestrý program sa postarali guvernéri. Určite na nich tak ľahko nezabudneme. Pri odchode sa nám s nimi ťažko lúčilo, a preto sme si aj poplakali.
Už teraz sa tešíme, že o rok prídeme zas!!!

Ľubka Hozlárová, 4.a

ZMENY V ŠKOLSKEJ JEDÁLNI

Určite si mnohí z nás všimli pozitívne zmeny v školskej jedálni. Strava je stále pestrá, ale pritom nám oveľa viac chutí. Sme zvyknutí na rýchle jedlá, ktoré nie sú vhodné pre deti vo vývoji. Obsahujú veľa látok, ktoré škodia nášmu telu. Sme veľmi radi, že v našej jedálni varia zdravo. Hoci nám niekedy viac chutia hamburgery či hranolčeky, musíme si uvedomiť, že je dôležitejšie jesť zdravé jedlá s veľkým obsahom vitamínov. Chceli by sme sa poďakovať našim pani kuchárkam, že nám varia vyvážené a chutnejšie obedy.
Takže ĎAKUJEME :-)

PROTIDROGOVÝ KONCERT

Dňa 17. mája sa u nás na škole konal koncert. Tešili sme sa naň hlavne preto, lebo sme vedeli, že bude počas vyučovania. Keď sme však počúvali texty piesní a slová dvoch mužov tak v strednom veku s vráskami na čele od smiechu, pochopili sme, že sa nám to vlastne páči. Hoci sa tomuto pocitu väčšina z nás bránila, každý im dal za pravdu. Vyrozprávali nám vlastné príbehy, ale i príbehy, ktoré iba počuli od iných. Sami sa priznali k svojim závislostiam na cigaretách. Podali nám veľa múdrych informácii formou, ktorú sa nedalo neprijať. Veľa žartovali, hoci téma drogy na smiech nie je. Smiali sa z ľudí, ktorí dovolili, aby ich drogy položili. Smiali sa z ľudí, ktorí si neuvedomujú, čo sami sebe spôsobujú. Ukázali nám motiváciu, prečo povedať droge "nie". Naučili nás odôvodniť si naše "nie". Veď si predstavte, že každá cigareta nám uberá zo života. Keď sa nad tým zamyslím, chcem žiť čo najdlhšie, aby som život mohla tráviť s ľuďmi, ktorých mám rada. Naznačili nám, že máme vedľa seba rodinu, priateľov a známych a pred sebou celý život. Ukázali nám správnu cestu. Do tried sme odchádzali potichu. Každý z nás premýšľal nad múdrymi slovami týchto mužov.

Soňa Hozlárová, 8.a

Jarný zber papiera

V tomto školskom roku sa uskutočnil jarný zber papiera dvakrát. Žiaci našej školy sa veľmi snažili.
V prvom zbere bola najúspešnejšia 1.d trieda s počtom kíl 2 925,5 čo bolo na každého ich žiaka 208,96 kg. Len Sonička Jesenáková doniesla z tohto množstva 1 248,5 kg.
Na druhom mieste bola 5. b trieda s počtom 2 221 kíl, takže na jedného žiaka to bolo 138 kg. Z tejto triedy priniesla najviac kilogramov Dominika Kresanová, a to 1 107,5 kg.
Ako tretia skončila 1. c trieda. spolu nazbierali 1 227 kíl, to znamená priemerne 87,64 kg na každého ich žiaka.

V mesiaci jún sa konal ďalší zber papiera. Umiestnenia boli nasledovné. Na prvom miesta bola 1. d trieda, ktorá nazbierala spolu 1 319 kilogramov, čo bolo na každého ich žiaka 94,20 kg Najviac sa tu snažil prváčik Domaniža, ktorý prispel 217 kilami.
Druhá v poradí bola 5. a trieda. Spolu priniesli 1 052 kg, čo znamená priemerne 65,75 kg na jedného. Opäť zabodovala Dominika Kresanová s 544 kg.
Tretia skončila 1. c trieda, ktorá mala 716,5 kg. Na jedného žiaka tak pripadalo 51,18 kg. Najusilovnejšou sa v tejto trieda stala prváčka Bencsíková, ktorá mala 315, 50 kg.

Zdá sa, že zber papiera vám vôbec nie je ľahostajný a dobrý pocit z toho, že robíme niečo nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie, nás určite zahreje pri srdiečku.

Ľubka Hozlárová, 4.a

V poslednom období boli naši žiaci na mnohých súťažiach, v ktorých získali aj pekné umiestnenia, či už išlo o matematické, recitačné, spevácke, športové, či tanečné súťaže. A keďže nemôžu vyhrať všetci, tak nám zostal aspoň dobrý pocit z toho, že sme sa súťaží mohli vôbec zúčastniť.

Veselé a krásne prázdniny ... dovidenia!!!

Zodpovednosť za časopis: Mgr. Zuzana Mazúchová

Spolupráca: Soňa Hozlárová, 8.a

Ľubka Hozlárová, 4.a

Vyfarbi si postavičky zo seriálu Witch