Red.- Na sklonku r. 2006 som bola vďačným divákom na slávnostnej akadémii pri príležitosti 40. výročia založenia vašej školy a zároveň tradičných Vianoc spojených s remeslami, predajom výrobkov a ochutnávkami. Všetky činnosti prebehli na vysokej úrovni. Ako ste sa pripravovali ? Z čoho ste mali radosť a uspokojenie ? A naopak, bolo niečo, čo Vám prinieslo sklamanie?
Riad.
- Premýšľali sme, akým spôsobom by sme mali osláviť okrúhle výročie existencie našej školy. Chceli sme rodičom, priateľom školy i verejnosti pripraviť pekný program, ukázať zručnosť i vkus našich učiteľov a detí i kulinárske umenie pani kuchárok a zároveň prezentovať tradície školy. Preto sme skĺbili všetky predstavy do jedného reprezentatívneho pásma, v ktorom bolo z každého rožku trošku umne spojené do uceleného programu. Výsledok bol pre nás veľmi potešujúci, veď všetci návštevníci, ktorí prijali naše pozvanie, odchádzali príjemne naladení, s úsmevom na tvári a, podľa ich vyjadrení, s radosťou v srdci. Cítili a videli sme to pri ich blahoželaniach a slovách vďaky. A z čoho sme boli sklamaní? Určite z postoja novozámockej televízie, ktorá sa o našom významnom výročí nezmienila ani slovíčkom, hoci jej pracovníci patrili medzi pozvaných hostí. Najmä účinkujúcich detí a rodičov sa to dotklo a ja som na ich otázky – prečo neboli zaradení do vysielania našej televízie, nevedela uspokojivo odpovedať. Je mi ľúto, že sa takto postavili k úsiliu detí, učiteľov a pracovníkov našej školy práve v období, v ktorom sme dovŕšili štyridsať rokov neľahkej, ale krásnej práce s deťmi. Život však ide ďalej a my sa budeme snažiť pracovať čo najlepšie, aby naši žiaci dostali nielen základy vedomostí, ale hlavne základy ľudskosti, pevnej vôle a schopnosti kráčať vždy po tej správnej ceste.
Red.- Vráťme sa k začiatkom dnes už štyridsaťročnej školy. Aké boli?
Riad.
- Je veľmi ťažké opísať niekoľkými slovami život školy od jej „narodenia“ po súčasnosť. Keď nad tým premýšľam, vychádza mi, že to vo vymedzenom mieste nie je možné z viacerých dôvodov. Vymenovať úspechy, radosti i starosti, ktorých sa za 40 rokov nazbieralo neúrekom, trvá príliš dlho a určite by zabrali celý priestor Vašich novín. Preto sa pozastavím iba pri najdôležitejších míľnikoch.
Brány našej školy otvorili deťom svoju náruč 1. septembra 1966. Pán Jozef Holeček bol jej prvým riaditeľom. Po ňom prevzal žezlo pán Karol Polák. Žiaľ, ten sa už medzi nami nenachádza ako ani jeho nástupkyňa pani Terézia Immerová. Verím však, že tam hore držia nad svojou školou ochrannú ruku. Ďalšou riaditeľkou sa stala pani Helena Horváthová, po nej pani Margita Kupčíková. Po pani Darine Knihárovej začala škola pracovať pod mojím vedením.
Vždy sme sa zameriavali na výučbu cudzích jazykov a to okrem povinného ruského sme sa venovali jazyku nemeckému, anglickému a francúzskemu. V škole sa nezanedbávala ani starostlivosť o fyzickú zdatnosť hlavne v období, keď tu fungovalo športové stredisko so zameraním na atletiku. Výsledky boli a sú vždy potešujúce. Vyrástli tu i známe osobnosti, ktoré nás prezentujú i v zahraničí – napríklad Henrieta Nagyová, tenistka, Beata Bartušová - v súčasnosti pracuje v Luxemburgu a pomáha nám materiálne. Naším žiakom bol i prednosta Mestského úradu Peter Ágh a mladá nádejná umelkyňa – ilustrátorka Lucka Paulíková, ktorá nám k 40. výročiu darovala krásny, vlastnoručne maľovaný obraz.
Môžem povedať, že naši žiaci sa k nám vždy radi vracajú a na školu a jej výchovno-vyučovaciu úroveň spomínajú len v dobrom. Po experimentálnom rozšírenom vyučovaní cudzích jazykov sme v súčasnosti začali ďalší experiment, bilingválny. A darí sa nám zatiaľ veľmi dobre. Aby sme mali školu moderne vybavenú, snažíme sa zapájať do rôznych projektov. Vypracovali sme ich veľa samostatne i v spolupráci s mestom. Máme zariadené moderné multifunkčné jazykové laboratórium, dve učebne výpočtovej techniky, žiakom postupne vymieňame nábytok v triedach, snažíme sa dopĺňať učebné pomôcky, staráme sa o estetické a bezpečné prostredie školy a jej okolia. Chcem zdôrazniť, že by to bolo len veľmi ťažko možné bez podpory rodičov a dobrej spolupráce s výborom ZRŠ.
Red.
- Vidím, pani riaditeľka, že je toho ešte naozaj veľa, čím by ste sa mohli popýšiť. Veď získanie Európskej značky pre inovačné iniciatívy v jazykovom vzdelávaní nie je maličkosť a vy sama ste držiteľkou jedného z najvyšších pedagogických vyznamenaní – medaily sv. Gorazda, čo je nielen váš osobný úspech, ale iste i úspech pedagógov Hradnej školy. Želám vám do ďalšej práce veľa zdravia, trpezlivosti a úspechov.